Prvé plány na výstavbu železnice spájajúcej údolia Váhu a Nitry pochádzajú z roku 1865, keď gróf Keglevich predložil projekt železnice Komárno - Nitra - Trenčín. K uskutočneniu ale kvôli nedostatku financií nedošlo. Neskôr boli viacerým záujemcom udelené povolenia na predbežné práce na totožnej trase. 17. júla 1870 bola pre Henricha B. Strousberga vydaná koncesia na výstavbu a prevádzku železnice vedenej z Komárna cez Nové Zámky, Nitru a Bánovce do Trenčína, dokončenie celej trate bolo plánované na rok 1878. K začatiu výstavby ale opäť nedošlo, Strousberg predal koncesiu bankám a nakoniec bol v októbri 1875 zatknutý za finančné podvody pri stavbách v celej Európe. Železnicu Ponitrím postavila Rakúska spoločnosť štátnej dráhy (StEG) v rokoch 1874 - 1884, kvôli hospodárskej kríze však trať končila vo Veľkých Bieliciach. Pokračovanie do Prievidze bolo postavené až po dvanástich rokoch ako miestna trať, na ktorej bola zahájená prevádzka 18.4.1896.
Na konečnej realizácii spojenia Ponitria s Považím mali najväčšiu zásluhu podnikatelia z hornej Nitry, ktorí potrebovali spojenie s Považskou a Košicko - bohumínskou železnicou. Trať mala byť pôvodne vedená z Bošian cez Žabokreky, kvôli odporu miestneho veľkostatkára Zsambokréthyho však bola presmerovaná cez Chynorany. V januári 1900 vydala akciová spoločnosť Miestna železnica Topoľčany-Bošany-Trenčín akcie po 200 korún na zaistenie kapitálu na výstavbu. 1. mája 1900 sa na najvyššom mieste trate v priesmyku Jarky uskutočnil slávnostný výkop pri príležitosti zahájenia výstavby trate. 52 kilometrov dlhá trať z Bošian do Trenčína bola stavaná mimoriadne rýchlym tempom, prvý slávnostný vlak prešiel po trati 18.8.1901, necelých 16 mesiacov od začiatku stavby. Kolaudácia celej trate a stanice v Trenčíne sa uskutočnila 17.9.1901. Trať si vyžiadala rozsiahle zemné práce, najmä na úseku medzi Trenčianskou Turnou a Svinnou, kde prekonáva sedlo medzi Považským Inovcom a Strážovskými vrchmi v nadmorskej výške 355 m. 80 % trate je vedených na stúpaní (maximálne 16 promile) a 36 % v oblúkoch. Postavených bolo 131 mostov a priepustov, 6 staníc, 4 nákladiská, 10 strážnych stanovíšť a 87 úrovňových priecestí, z ktorých boli 3 kryté závorami. Výstavba železnice stála 4 670 000 korún.
Zo stanice v Trenčíne (súčasná stanica pochádza v roku 1944, pôvodná výpravná budova sa nachádza v neďalekom parku) vedie trať najprv súbežne s hlavnou traťou do Bratislavy pod Trenčianskym hradom. Po bývalú stanicu Trenčín predmestie sleduje tok Váhu, ktorý v týchto miestach prekonáva mostom najprv hlavná trať a o niečo ďalej cesta. Pôvodná dvojpodlažná výpravná budova v zastávke Trenčín predmestie naznačuje jej niekdajší význam (dvojpodlažná budova sa na trati nachádzala už len v Bánovciach). Ďalej trať vedie na nízkom násype predmestskou zástavbou s rodinnými domami a záhradami. Neďaleko miesta, kde dnes stojí svetelná predzvesť vchodového návestidla stanice Trenčianska Turná sa nachádzala neverejná zastávka pre zamestnancov a vlečka vedúca do leteckých opravovní v Trenčianskych Biskupiciach. Prevádzka na zastávke začala 1. februára 1944, vlečka bola znesená roku 1975. Pred stanicou Trenčianska Turná prechádza trať okolo hypermarketu s obrovským parkoviskom, na trenčianskom zhlaví stanice sa nachádza priecestie zabezpečené mechanickými závorami ovládanými výpravcom pred staničnou budovou. Do stanice vedie tiež vlečka patriaca Štátnym lesom, ktoré tu nakladajú drevo. Za Trenčianskou Turnou začína náročné stúpanie po úbočí Strážovských vrchov. Trať prechádza železobetónovým mostom ponad hlavnú cestu z Trenčína do Prievidze, ďalej vedie okolo chmeľnice a cez polia k málo využívanej zastávke, bývalej stanici Soblahov. Odbočná koľaj tu bola demontovaná už v roku 1968. Nad obcou Mníchova Lehota je z vlaku výhľad na bočné údolie s obcou pod Považským Inovcom, ako aj do údolia Váhu a na hraničný hrebeň Bielych Karpát a jeho najvyšší vrchol Veľkú Javorinu. Pred vrcholovou stanicou Mníchova Lehota vedie nad traťou vlečka do kameňolomu otvorenú v roku 1963. Na vrchole prevádzky sa na tejto vlečke denne nakladalo 70 - 100 vozňov, ucelené vlaky s kameňom smerovali do Ostravy. Dnes je vlečka využívaná iba príležitostne. Stanica Mníchova Lehota s dvomi dopravnými a jednou manipulačnou koľajou bola otvorená až v roku 1949, zaujímavá je jej poloha v záreze, vďaka ktorej je výpravná budova umiestnená niekoľko metrov nad úrovňou koľajiska. Kvôli umiestneniu stanice v oblúku je tu možné vidieť aj svetelné predzvesti odchodových návestidiel do Chynorian. V dobách hustejšej osobnej dopravy sa tu križovala väčšina osobných vlakov, vďaka miestnemu stavaniu výhybiek tu menej šťastný z dvojice križujúcich vlakov trávi 10 až 15 minút. V súčasnosti sa tu osobné vlaky križujú len dvakrát denne. Stanica Mníchova Lehota bola tiež obľúbeným východiskom turistov smerujúcich na 1042 metrov vysoký vrchol Inovca. Vďaka nízkemu počtu a nevhodným časom príchodov a odchodov osobných vlakov je však dnes na tento účel železničná doprava prakticky nepoužiteľná, aj keď dopoludňajší víkendový pár vlakov zavedený od decembra 2003 predstavuje mierne zlepšenie.
Motorový vozeň 811.014 v stúpaní medzi Soblahovom a Mníchovou Lehotou, 30.6.2003
Po opustení stanice Mníchova Lehota nasleduje krátky úsek vedúci lesom. Po jeho opustení nasleduje najkrajší a najfotogenickejší úsek trate, ktorá tu serpentínami prekonáva klesanie do Trenčianskeho Jastrabia. Cestujúcemu sa tu otvára výhľad na vrchol Inovca, Strážovské vrchy a pri dobrej viditeľnosti aj na Tríbeč a Vtáčnik. V zastávke s nákladišťom Trenčianske Jastrabie je dobre zachovaná pôvodná jednopodlažná výpravná budova, predaj cestovných lístkov tu bol ukončený v roku 2002. Manipulačná koľaj je už dlhé roky nepoužívaná, tretia koľaj bola demontovaná v druhej polovici 90. rokov. Posledný úsek s veľkým stúpaním vedie do bývalej stanice Svinná, ktorá bola krytá jednoramennými mechanickými vchodovými návestidlami s mechanickými predzvesťami demontovanými začiatkom roku 2005 po skončení dopravnej služby so začiatkom grafikonu v decembri 2004. Dnes je tu zastávka a nákladište, kde príležitostne prebieha nakládka poľnohospodárskych produktov, prípadne vykládka uhlia. Ďalej trať vedie údolím po zastávku Ruskovce, kde sa dostáva do zvlnenej otvorenej krajiny. Pôvodná jednopodlažná výpravná budova v Horných Ozorovciach sa po skončení predaja cestovných lístkov začína stávať obeťou vandalov. Najväčšiu stanicu na trati nájdeme v Bánovciach nad Bebravou, pôvodná dvojpodlažná výpravná budova tu bola nahradená novou, odovzdanou do prevádzky v roku 1943. Do stanice v Bánovciach je tiež napojených niekoľko vlečiek. Za Bánovcami sa trať dostáva do rovinatej krajiny Ponitria. V Dolných Našticiach sa nachádza zastávka s nákladišťom, ktoré bolo využívané počas repnej kampane na nakládku cukrovej repy. Poslednou stanicou sú Rybany s výpravnou budovou z roku 1971, odkiaľ vedie krátka vlečka do skladu obilia. Nasleduje zastávka Ostratice, v koncovom úseku pri mechanickej predzvesti vchodového návestidla stanice Chynorany je možné vidieť koľaje bývalej spojky do stanice Žabokreky nad Nitrou s torzami pôvodných návestidiel. Odbočná stanica Chynorany, pôvodne len zastávka, je krytá jednoramennými mechanickými návestidlami s mechanickými predzvesťami a na oboch zhlaviach sa nachádzajú chránené priecestia s miestne ovládanými mechanickými závorami.
V začiatkoch prevádzky na trati slúžili parné lokomotívy triedy XIVa MÁV (u ČSD rad 410.0). V roku 1901 tu jazdili tri páry zmiešaných vlakov, cesta z Topoľčian do Trenčína trvala necelé tri hodiny. Neskôr sa na trati objavili parné rušne radov 422.0, 434.1, 331.1, 354.0, 354.1, 524.1, 423.0, v posledných rokoch parnej prevádzky rady 534.0, 534.1 (pôvodne pruský rad G 10, resp. 55 DR) a 556.0. Posledné pravidelné parné vlaky boli vedené v grafikone 1977/78. Motorová prevádzka bola v osobnej doprave zahájená v roku 1933, keď bol na jednom páre vlakov nasadený motorový vozeň radu M 130.1. V období po 2. svetovej vojne tu boli nasadzované motorové vozne radov M 131.1, M 262.0 (dnes 830), M 240.0 (dnes 820) a od konca 60. rokov až do roku 2003 zabezpečovali väčšinu osobnej dopravy motorové vozne radu M 286.0 (dnes 850) z depa v Trenčianskej Teplej.
Motorový vozeň 850.047 vchádza s vlakom 5406 do Svinnej, 22.9.2001
Napriek určitému poklesu počtu cestujúcich po roku 1989 tu aj začiatkom 21. storočia premávali osobné vlaky veľmi slušne vyťažené a na niektorých spojoch doslova preplnené. Kvôli údajnej vysokej stratovosti však bolo rozhodnuté o zastavení osobnej železničnej dopravy a jej náhrade autobusmi v réžii Železničnej spoločnosti od 2. februára 2003. Výsledok tejto "racionalizácie" bol už na prvý pohľad pochybný - namiesto jedného vlaku jazdili dva autobusy obsadené vodičom, sprievodcom aj vlakvedúcim, pri niektorých spojoch v úseku Bánovce nad Bebravou - Chynorany išlo namiesto jedného vlaku dokonca päť autobusov. Cestovná doba väčšiny autobusových spojov bola pritom dlhšia ako v prípade vlakov a cestujúci do Topoľčian museli v Chynoranoch prestupovať do motorového osobného vlaku, ktorý jazdil na 10 kilometrov dlhom úseku. Po niekoľkých mesiacoch vyhlásila Železničná spoločnosť, že náhradná autobusová doprava "prekvapivo" nie je až taká výhodná, ako sa predpokladalo, a tak sa 15. júna 2003 na trať vrátili osobné vlaky. Počet spojov sa však znížil na polovicu (5 párov vlakov), v septembri 2003 bol zavedený ešte jeden pár medzi Bánovcami a Chynoranmi a od nového grafikonu v decembri 2003 jazdí v celej trati ďalší víkendový pár osobných vlakov. Všetky osobné vlaky sú pravidelne vedené rekonštruovanými motorovými vozňami radu 811. V prípade neschopnosti motorových vozňov sa na trati pomerne často objavovali aj staršie motorové vozne radu 850 s prípojným vozňom radu 020 (v prvej polovici roku 2006 boli v depe Trenčianska Teplá v prevádzkyschopnom stave 850.006, 850.018 jazdiaci obvykle so súpravou na meranie traťového zvršku a 850.022), výnimočne aj motorový vozeň 830.124. Koncom júna však prakticky všetky motorové vozne radov 830 a 850 opustili depo v Trenčianskej Teplej, jediným prevádzkovaným exemplárom ostal vozeň 850.018 jazdiaci s meracím vlakom po celej sieti ŽSR. Jún 2006 tak znamenal koniec nasadzovania starších typov štvornápravových motorových vozňov na pravidelných osobných vlakoch na Slovensku.
V nákladnej doprave sú od roku 1978 nasadzované motorové rušne radov T 466.2 (dnes 742) a T 478.1 (dnes 751). Na ucelených vlakoch kameňa z Mníchovej Lehoty do Ostravy sa objavovali rušne radu T 679.1 (dnes 781). V súčasnosti jazdí po trati v pracovných dňoch jeden pár manipulačných nákladných vlakov z Trenčína do Rybian vedený rušňom radu 742 s postrkom v úseku Trenčianska Turná - Mníchova Lehota a Svinná - Mníchova Lehota, postrkový rušeň je pritom vedený na vlaku až do Trenčína, resp. Bánoviec nad Bebravou. Manipulačný vlak z Topoľčian do Bánoviec nad Bebravou vedený rušňom radu 751 z prievidzského depa bol zrušený v roku 2005. Nákladná doprava ožívala v jesenných mesiacoch počas repnej kampane v cukrovare Trenčianska Teplá, keď tu boli vedené ucelené vlaky s cukrovou repou. V roku 2003 prebiehala nakládka repy v staniciach Topoľčany, Bošany, Veľké Bielice a v nákladišti Dolné Naštice. Denne boli zavedené 4 vlaky s cukrovou repou do Trenčianskej Teplej, prázdne vozne sa späť vracali tromi vlakmi. Na vlakoch boli nasadzované obvyklé rady rušňov 742 a 751 s postrkom (v niektorých prípadoch príprahom) v úseku Trenčín - Bánovce nad Bebravou. Posledná repná kampaň, pri ktorej bola po železnici zabezpečovaná doprava repy do cukrovaru Trenčianska Teplá, sa konala v roku 2004, v súčasnosti už cukrovar používa na dopravu repy vlastné nákladné automobily. Istým spestrením prevádzky sú počas vykurovacej sezóny nepravidelné ucelené vlaky s uhlím z Českej republiky do teplárne v Partizánskom (prípojná vlečka zo stanice Veľké Bielice), ktorých dopravu zabezpečuje spoločnosť BRKS. Vlaky BRKS sú obvykle vedené dvomi alebo tromi prenajatými rušňami radu 742 alebo 771, vo vrcholovom úseku do stanice Mníchova Lehota môžu byť pri prekročení normatívu hmotnosti vedené na dvakrát. V súvislosti s modernizáciou trate z Leopoldova do Trenčína začali po trati od marca 2006 premávať aj odklonové nákladné vlaky obchádzajúce modernizovaný úsek hlavnej trate Bratislava - Žilina cez Topoľčany a Nové Zámky. Odklonové vlaky sú vedené rušňami radu 751 alebo 742 Železničnej spoločnosti Cargo, kvôli náročným sklonovým pomerom sú na nich bežné príprahy aj postrky.
Osobný vlak 5406 zastavil v Chynoranoch, cestujúci prestupujú do vlaku smerujúceho do Topoľčian, 22.9.2001
Manipulačný nákladný vlak 87571 z Bánoviec nad Bebravou do Trenčína s rušňom 742.339 neďaleko zastávky Soblahov, 30.6.2003
Lokomotíva 742.388 s manipulačným vlakom 87571 vchádza do zastávky Trenčianske Jastrabie, 16.7.2003
Oblúkmi nad Trenčianskym Jastrabím prechádza motorový vozeň 811.015 s vlakom 5410 do Chynorian, 14.7.2003
V júni 2005 sa vďaka neschopnosti motorových vozňov radu 811 na trati pomerne často objavovali motorové vozne radu 850. 850.006 s vlakom 5411 do Trenčína pri zastávke Trenčianske Jastrabie, 12.6.2005
Jesenné popoludnie pri stanici Mníchova Lehota s motorovým vozňom 811.006, 9.11.2003
Rušeň 742.388 v čele nákladného vlaku s cukrovou repou pri Trenčianskom Jastrabí, 9.11.2003
Repný vlak s rušňom 751.204 na postrku stúpa z Trenčianskeho Jastrabia do vrcholovej stanice Mníchova Lehota, 9.11.2003
Kvôli bohatej snehovej nádielke bol na príprah víkendového osobného vlaku 5404 do Chynorian nasadený rušeň 742.325. Trenčianske Jastrabie, 11.2.2006
Osobný vlak 5411 do Trenčína s motorovým vozňom 811.019 prechádza zasneženou traťou neďaleko Trenčianskeho Jastrabia, 11.2.2006
Vlak 5412 vedený jedným z motorových vozňov radu 850 klesá k zastávke Trenčianske Jastrabie, 12.2.2006
850.006 s vlakom 5411 na stúpaní z Trenčianskeho Jastrabia do Mníchovej Lehoty, 12.2.2006
Vlak 5412 do Chynorian s motorovým vozňom 850.006 zastavuje v zastávke Trenčín predmestie, 28.4.2006
850.006 v zastávke Trenčianske Jastrabie s vlakom 5412, 28.4.2006
Výpravná budova Trenčianske Jastrabie, 12.6.2005
Výpravná budova Svinná, 22.9.2001
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Lepenkové cestovné lístky z rokov 1998 - 2002
Fotografie mechanických návestidiel na trati Trenčín - Chynorany
Hore